Header

Z histórie Farské oznamy O Škapuliari Lektori Bohoslužba slova  Upratovanie Fotogaléria Kontakt

Nanebovzatie Panny Márie

V apoštolskej konštitúcii Munificentissimus Deus, ktorou bola táto dogma vyhlásená sa píše: „Napokon bola Nepoškvrnená Panna, uchránená a nedotknutá pred akoukoľvek škvrnou dedičného hriechu, po dokončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov  víťazovi nach hriechom  smrťou. Nanebovzatie presvätej Panny je výnimočnou účasťou na zmŕtvychvstaní jej Syna a anticipovaním vzkriesenia ostatných kresťanov“. 
Sme dnes pozvaní k radosti a tiež ku chvále. Chváľme z celého srdca Máriu. V tajomstve dnešného sviatku sa zvláštnym spôsobom uskutočňujú jej prorocké slová, ktoré povedala v svojom Magnificat (Velebí moja duša Pána): „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“. Pretože Bo, ktorý povyšuje ponížených, celkom osobitným spôsobom vyzdvihol svoju pokornú služobnicu.

Nanebovzatie je zvláštnym privilégiom, ktoré bolo udelené Panne Márii pre jej hlboké a neoddeliteľné spojenie s Kristom. Spojenie tela aj duše, ktoré začalo v Nazarete pri Zvestovaní, ktoré sa prehĺbilo počas rokov Ježišovho detstva, mladosti a verejného účinkovania. Mária svojou vierou stále hlbšie vrastala a zjednocovala sa s tajomstvom svojho Syna.

Máriin život bol normálnym životom ženy jej doby: modlievala sa, pracovala, chodila do synagógy. Každý jej skutok bol však žitý v dokonalej jednote s Ježišom. Táto jednota vyvrcholila potom na Kalvárii v láske, v súcite, v spolu prežívaní utrpenia, v bolesti srdca. Máriin život viery bol neustálym rastom. Bol neustálym opakovaním a prehlbovaním toho úvodného FIAT, staň sa!, ktoré povedala anjelovi pri Zvestovaní. Tu je práve dôvod, prečo ju Pán obdaril týmto privilégiom. Totiž Nanebovzatie je plnou účasťou na Kristovom zmŕtvychvstaní. Máriino oslávenie s telom i dušou po smrti je jej privilégiom.

V kresťanskej tradícii bolo vždy uchovávané, že miestom posledných rokov života Panny Márie a teda aj miestom nanebovzatia bol Efez. Pravdepodobne aj kvôli skutočnosti, že tieto územia už dlho patria veriacim islamského vyznania, presné miesto sa nepoznalo. Dnešný pútnik do Efezu však môže navštíviť domček Panny Márie, v ktorom žila a ukončila svoj pozemský život a tiež blízka jaskyňa, kde bolo pochované jej telo a odkiaľ bola vzatá do neba. Málokto vie, že tieto miesta poznáme vďaka víziám bl. Anny Kataríny Emmerichovej. Táto mystička, ktorá sa narodila v roku 1774, väčšinu života prežila pripútaná na svojom lôžku. A predsa v duchu spoznávala mnohé miesta a udalosti. Mala mystické videnia udalostí zo života Pána Ježiša a Panny Márie. Francúzsky básnik Klemens Brentano sedával u jej lôžka nespočetné hodiny a podrobne zaznamenával obsah videní. V slovenčine vydavateľstvo Dobrá kniha vydalo dve knižky, ktoré s titulom Umučenie Pána Ježiša vo videní blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej a Život Panny Márie. V tejto druhej sa dozvedáme o udalostiach života Panny Márie, ktoré nie sú známe z Písma. Opisuje aj okolnosti a udalosť Máriinho Nanebovzatia. Mária žila už niekoľko rokov s Jánom v Efeze. O tom hovorí evanjelium jasne: "Hľa tvoja matka! Hľa tvoj syn! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe." (Jn 19, 26-27) Vediac o blížiacom sa konci pozemského putovania Bohorodičky,  boli zvolaní všetci apoštoli do fezu, aby sa posledný krát stretli s Ježišovou matkou a rozlúčili sa s ňou. Pri týchto udalostiach, keď ju vložili aj do blízkej jaskyne ako do hrobu, nebol apoštol Tomáš, ktorý nestihol prísť na čas. Prišiel tri dni po jej uložení. Ostatní apoštoli mu chceli ukázať miesto, kam položili Máriino telo, ale keď prišli do jaskyne, tú našli naplnenú zvláštnou vôňou a prázdnu. Tak pochopili, že Mária bola vzatá do neba aj vo svojom tele. 

Keď tieto vízie čítal parížsky farár abbé Gouyet v roku 1881, rozhodol sa, že urobí cestu na Blízky Východ, a presvedčí sa, či to, čo mystička opisuje, zodpovedá realite. Bol veľmi prekvapený, keď počnúc Egyptom, potom Svätou zemou a končiac Efezom našiel všetko tak, ako to bl. Anna Katarína opisovala vo svojich víziách, často krát s prekvapivými detailnými opismi prostredia a zemepisných reálií, pričom sama nikdy tieto krajiny nenavštívila. V Efeze našiel staré základy domu na mieste, ktorý zodpovedal opisu, ku ktorému sa viazala aj miestna tradícia zvyškov kresťanského spoločenstva o Panay Kapuli, teda o Kaplnke Celej Svätej. Nemal však prostriedky, aby mohol začať seriózny archeologický výskum.

O desať rokov neskôr, v roku 1891, čítali lazaristi v Turecku, spolu so svojim provinciálom p. Poulinom Život Panny Márie, od Anny Kataríny Emmerichovej. Plný skepticizmu sa vydal tento provinciál do Efezu, aby skontroloval, či skôr poprel obsah spisu. Bol prekvapený, keď archeologický výskum ukázal, pravdivosť opisov a tvrdení. Tak sa našli základy Máriinho efezského domu, presne zodpovedal pôdorys, dispozícia miestností tomu, čo opisovali vízie mystičky. Dnešný pútnik do Efezu navštívi toto miesto, pomenované ako Dom Panny Márie, ale len málokto sa dozvie, že bol objavený vďaka spisom bl. Anny Kataríny. 

 

Boh chce spasiť celého človeka, dušu i telo. Aj Ježiš vstal zmŕtvych s telom i dušou, ale On bol Bohom. V nanebovzatí Panny Márie máme potvrdenie aj nášho určenia: aj my sme určení mať raz oslávené telo a nesmrteľnú dušu.

Tajomstvo Máriinho Nanebovzatia potvrdzuje jednotu ľudského bytia a pripomína nám, že máme slúžiť a oslavovať Boha celým bytím, dušou i telom. Slúžiť mu len telom, to by bolo hodné len otrokov, slúžiť mu len dušou, to by bolo v protirečení s ľudskou prirodzenosťou.

 Zdroj : http://www.faraluky.sk/marianske-sviatky/i25/ Z kázne farára P. Mišíka