Header

Z histórie Farské oznamy O Škapuliari Lektori Bohoslužba slova  Upratovanie Fotogaléria Kontakt
 Assisi  - R í m  -  San Giovanni Rotondo  - Loreto

Svätá Trojica

2 Kor 13,13 „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami!

svTrojica.jpgKaždý z veľkých cirkevných sviatkov sa spája s určitou biblickou udalosťou. Na Vianoce si pripomíname narodenie Božieho Syna, počas Veľkonočných sviatkov ukrižovanie a vzkriesenie Ježiša Krista a zoslanie Svätého Ducha na apoštolov sme si pripomenuli pred týždňom na svätodušné sviatky. Nedeľa Svätej Trojice  sa však nespája so žiadnou biblickou udalosťou. Tento sviatok má totiž teologické a nie historické pozadie. A v tom je niekedy i náš „problém“ – kazatelia sa nám v túto nedeľu  snažia priblížiť vieru v tri osoby a predsa v jediného Boha. Je to náročná úloha a aj keď pokusy priblížiť zložitý teologický jazyk bežnému človeku sú občas úspešné, predsa snaha porozumieť učeniu o trojjedinom Bohu je márna. Osobne si myslím, že je  to spôsobené tým, že pravdu o trojjedinom Bohu nemôžeme prijať rozumom ale vierou a samotná snaha vtesnať nekonečného Boha do ľudských slov je vopred odsúdená na neúspech.

Dnešná trojičná nedeľa je však dobrou príležitosťou premýšľať nad niečím, čomu rozumieme: nad Božím dielom v čo možno najväčšej šírke a rozsahu. Apoštol Pavol nám ho v závere svojho listu do Korintu pripomína v požehnaní, kde je každá osoba Božej Trojice spojená s určitým darom. „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami!“ Nad všetkými týmito darmi Božskej Trojice sa dnes postupne zamyslíme.

Keď myslíme na Boha, začíname pri Ježišovi. V Ježišovi Kristovi je nám predsa Boh tak blízko, že už to viac ani nie je možné. Nehľadajme Boha vysoko na nebesiach, ani v záhadách prírody alebo v hlbinách svojho vnútra. Boh má vďaka Ježišovi Kristovi konkrétnu tvár i podobu. Stretáva sa s nami ako človek s človekom. S Ježišom si najčastejšie spájame slová ako láska, prijatie, uzdravenie, odpustenie alebo obeť. Každé z nich vystihuje určitú stránku Ježišovho života. V tomto požehnaní je s Ježišom spojená milosť. Keby sme si to chceli konkrétne prestaviť: milosť prežíva ťažko chorý, ktorý sa uzdravil, odsúdený, ktorý bol predčasne prepustený. O milosti vie každý, komu bolo odpustené.

Apoštol Pavol slovom milosť veľmi dobre vystihol, o čo Ježišovi šlo. Milosť bola doslova Ježišovou stratégiou. Milosťou dosahoval najväčších úspechov, ale aj najviac pohoršoval svoje okolie. Ježiš totiž prijímal hriešnikov ešte skôr, než sa zmenili a začali viesť usporiadaný život. Najskôr im ponúkol otvorenú náruč a záchranu a až potom od nich očakával, že sa budú chcieť zmeniť. Všetci doterajší kazatelia postupovali opačne. Najskôr stanovili podmienky. Božie kráľovstvo bolo ponúkané ako odmena za ľudské snaženie. Kto sa zmeniť nedokázal, musel počítať s odmietnutím.

Ježiš nás však miesto hrozieb ponúka priateľstvo a dôveru vo chvíli, keď si ju ničím nezaslúžim. Stačí spomenúť colníka Zachea,  Matúša alebo Máriu Magdalénu. Nikto z nich nepatril medzi mravnú elitu. Boli to ľudia, ktorí sa nemali čím chváliť. A predsa im Ježiš ponúkol priateľstvo. V očiach vtedajších ľudí nemali šancu, pretože sa nedokázali vlastnými silami zmeniť. Ježiš však týchto „odpísaných“ ľudí povzbudil k novému životu. Začarovaný kruh ľudskej slabosti a hriechu sa prelomil.

Milosť Pána Ježiša má mať konkrétny dosah na naše životy. Keď však máme niekomu odpustiť, máme strach, že to bude zneužívať. Ježišovu milosť ľudia tiež zneužívali a zneužívajú. Ako ľahké je dať si odpustiť a bez zábran hrešiť ďalej. Byť uzdravený a žiť ako prv. A predsa Ježiš vie, čo robí. Milosť, ktorú nám ponúka, nie je slabosť, ale výzva. Milosť slúži k tomu, aby sa ukázalo, čo sme zač. Chyby robíme všetci. Nie je človeka bez hriechu. Kristova milosť však ukáže, ako to s nami naozaj je. Kto uzná, že žije v hriechu a nemá inú možnosť, než prosiť o odpustenie – bude zachránený. Kto však trvá na tom, že je lepší ako mnoho iných a dokáže sa obhájiť sám, ten svoj život prehráva.

Druhý rozmer pôsobenia Svätej Trojice nazýva apoštol Božou láskou. Boh ako najvyššia autorita, počiatok a princíp celého sveta bol vždy obklopený tajomstvom a neistotou. Pred Stvoriteľom mali ľudia vždy rešpekt. Dnes tomu nie je inak. Čím viac toho dnes o svete vieme, tým viac si v ňom pripadáme zbytoční a zabudnutí. Čo sme my ľudia uprostred nekonečného vesmíru? Biblia však hneď od prvej stránky hovorí: Človeče, pozri sa okolo seba. Ráno vychádza slnko, aby si videl na cestu. Okolo teba kvitnú stromy, aby si mal čo jesť. V rieke tečie voda, aby si netrpel smädom. Svet okolo nás je hmatateľným dôkazom, ako nás Boh miluje.

Božia láska sa stará, slúži a obetuje sa. V Biblii poznávame Boha, ktorý má so svetom a s človekom jasný plán a zámer. Zatiaľ čo vo väčšine náboženstiev sú bohovia nevyspytateľní, náladoví a nevypočítateľní – v Biblii sa stretneme s Bohom, ktorý je verný. Dokonca s ľuďmi uzatvára zmluvu, v ktorej sa im svojou vernosťou zaväzuje. Biblický Boh je jediný, kto svoju vôľu vopred oznamuje, vysvetľuje a na rozdiel od nás ľudí – dodržiava. Boh je jediný, na koho sa dá spoľahnúť.

Tretí rozmer pôsobenia Božej Trojice je vyjadrený slovami „účastenstvo Ducha Svätého“. Čo to účastenstvo  znamená? Veď to nie je slovo bežne používané? Dovolil by som si slovo účastenstvo vysvetliť ako účasť, prítomnosť, porozumenie. Duch Svätý je Boh, ktorý s nami zdieľa všetky radosti a starosti, úlohy aj povinnosti. Nie je pravda, že Boh z neba len kontroluje, čo sme dokázali alebo pokazili. Boh nie je ako učiteľ, ktorý nás len známkuje. Duch Svätý je ako starší kamarát, ktorý nám pomáha písať úlohy, povzbudzuje nás, keď sa bojíme a napovedá nám, keď si nevieme rady. Duch Svätý je Boh, ktorý tu žije s nami. Podieľa sa svojou pomocou na všetkom, čo od nás čaká. On nám dáva silu a vytrvalosť, aby sme mohli naplniť svoje poslanie. Je to On, kto sa s nami modlí a znáša rôzne protivenstvá.

Nikto z nás si však nevystačí sám. Každý niekoho potrebuje. Duch Svätý má o ľudskej rodine prehľad a každému nedostatku zodpovedá aj nejaké obdarovania. Niekde je prebytok, inde hlad. Niekde radosť, inde zármutok. Niekde skúsenosť, inde obyčajné nadšenie. Duch Svätý o tom vie a spája nás dohromady. Zdravého s chorým. Bohatého s chudobným. Veriaceho s neveriacim. Silného s unaveným. Mladého so starým. Účastenstvo Ducha, ktoré sa deje v cirkvi, v rodine a medzi priateľmi je skrytou formou Božieho kráľovstva, ktoré už teraz zažívame.

Možno pre nás učenie o Svätej Trojici zostáva zvláštnym tajomstvom, ale zároveň tajomstvom spojeným  s vierou. Dnes sme sa pokúsili porozumieť Bohu na základe Jeho diela: milosti, lásky a Jeho prítomnosti a to obrazne povedané- nie v troch rozličných nádobách, ale v jednej jedinej, z ktorej môžeme piť nápoj večného života. Amen

Pane Ježiši Kriste, vďaka za Tvoju milosť. Vďaka, že nás prijímaš aj s našimi slabosťami. Pane Bože, vďaka za Tvoju vernosť a stálosť, na ktorú sa môžeme spoľahnúť. Duchu Svätý, vďaka za obdarovanie, ktoré si nám zveril. Prosíme, aby sme ich vedeli ponúknuť druhým.

 Zdroj: http://www.faraak.sk/svata-trojica/