Header

Z histórie Farské oznamy O Škapuliari Lektori Bohoslužba slova  Upratovanie Fotogaléria Kontakt
Predvianočné spovedanie v našom dekanáte


Advent.

Z adventných zamyslení na rok 2014                                                                                      zdroj Vianoce.sk

„Bdieť“ znamená byť pripravený – byť kresťanom katolíkom. To dnes nie je ľahká úloha. Mal/a by som vedieť, čo to znamená. Na to sú priatelia, kňazi a spoločenstvá medzi ľuďmi, ktorí  potrebujú Božiu pomoc na to, aby boli lepšími, krajšími a hlavne, aby sa viac usmievali.

"Bdieť" znamená byť pripravený prijať svoj kríž, seba, akúkoľvek úlohu či prácu, okolie, ľudí, spolužiakov, rodičov, súrodencov. To ale nejde bez pripravenosti prijať Tvorcu tohto všetkého.

"Bdieť" znamená aj ohlasovať evanjelium a zjavovať Boha ľuďom svojím životom. Bez osobného vzťahu s Bohom to však nejde. Ak ja nemám osobnú skúsenosť s Bohom, nemôžem ho dať zakúsiť druhým. Ako pápež František však vraví, nemôžem čakať, kým budem mať vyštudovanú teológiu alebo všetkých filozofov, treba ísť tak, ako som. A Boh mi isto dá odvahu a poznanie, ako to robiť. Skúsim sa zamyslieť, či môj život je v súlade s evanjeliom a pýtať sa, ako by sa v rutinných každodenných malých rozhodnutiach zachoval Ježiš.

Refrén  responzóriového žalmu hovorí: „Budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.“  Je krásne veriť v Boha, ktorý je tak dobrý, že ho môžeme volať Otec, tak verný, že nám chystá dom, tak milujúci, že nás k sebe pozýva na celú večnosť a tak štedrý, že má miesto pre mnohých... 

Poznáme ten pocit, keď nám všetko vychádza a ide ako po masle. Vtedy poriadne ani nemyslíme na Boha, a keď už, tak iba veľmi okrajovo. Raz si sadneš na bicykel a ideš obdivovať okolie. No zrazu uprostred ničoho dostaneš defekt a idylka, ktorá Ťa sprevádzala celú tú dobu, sa skončila. Zistíš, že to ani nemáš čím poriadne zaplátať a ako naschvál nik navôkol nie je, kto by Ti pomohol. No vtedy sa zaiste začneš obracať na Pána. Nie je to už neskoro? Asi sme správne nepochopili význam slov: „Žiť podľa Božej vôle“. Neznamená to žiť len tak, že chodíme na sv. omše v prikázaný sviatok, alebo sa raz začas vyspovedáme. Kristus nás v tomto upozorňuje, že „nie každý kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva.“ Toto je práve ten príklad. No keď budeme tí múdri, čo stavajú na pevných základoch a budeme žiť podľa Jeho vôle, môžeme prísť do Nebeského kráľovstva. V tomto je nám pekným príkladom naša Nebeská Matka, ktorá svojim „Fiat“, slovne podpísala vernosť až naveky. Nech naše skutky hovoria o našej pokornej viere.

Aj v evanjeliu, kde sa opisuje uzdravenie dvoch slepcov sa Ježiš  pýta: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Dvaja slepci sú uzdravení, ale až po tom, čo vyznajú vieru v Ježišovu silu. Dnes sa pýta aj nás - veríš v moju silu? Veríš, že som nad všetkým a o všetko je postarané? Veríš, že ťa môžem naplniť radosťou? Veríš, že moje plány pre teba sú lepšie ako tie tvoje? Veríš, že chcem potešovať tvoje srdce, uzdraviť rany, či formovať ťa skrze utrpenie? Alebo je tvoja modlitba iba posledným pokusom s minimálnou dôverou, keď už „dôjdu“ vlastné sily?

Boh má pre teba plán a nezáleží na tom, či tvoje prosby vypĺňa alebo ťa obohacuje iným spôsobom. Ak ti niečo odmietne, má pre teba niečo lepšie, niečo, čo ťa môže priviesť bližšie k nebu.