Header

Z histórie Farské oznamy O Škapuliari Lektori Bohoslužba slova  Upratovanie Fotogaléria Kontakt

Spovedanie - Veľká noc 
Pútnický zájazd
  Assisi  - R í m  -  San Giovanni Rotondo  - Loreto

Pôstne obdobie

 
Začíname pôstne obdobie. Možno sa pýtame: aký zmysel má pôstne obdobie? Keď počujeme slovo pôst, vyvoláva to v nás predstavu hladu. Na čo je dobré trápiť sa hladom? Avšak zmyslom tejto doby nie je predovšetkým hladovať, zmyslom tejto doby je konať pokánie. A konať pokánie to znamená prijať obmedzenie, ktoré patrí k ľudskej prirodzenosti. A teda občas aj hladovať. Cirkevní otcovia svorne tvrdili, že prikázanie o pôste je tak staré ako sám svet. Prvé prikázanie, ktoré Boh dal ľuďom, bolo prikázanie postiť sa. (Gn 2,17). Už v raji bolo dané ľuďom prikázanie zdržanlivosti, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla. Nebolo to prikázanie absolútneho pôstu, pretože zo všetkých ostatných stromov v raji mohol človek jesť a nezhrešil. Toto prikázanie sa týkalo jedného konkrétneho stromu. Sv. Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme z raja vyhnaní. Budeme sa postiť, aby sme znovu do raja mohli vrátiť". V pôste ide o múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania. Človek sa prehrešil tým, že toto múdre sebaobmedzenie neprijal a tým si veľmi ublížil a v každom hriechu stále ubližuje.

Boh nás ústami proroka Joela vyzýva: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhnite a nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu. Veď On je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúva sa v nešťastí.“ Predovšetkým sa v pôste jedná o naše obrátenie. Znamená to zmenu zmýšľania, ale nielen to. Nejde len o sýtenie nášho rozumu novými informáciami, ale ide predovšetkým o obrátenie nášho srdca.

Moderná doba je vážne chorá na srdce. Nehovorím to len obrazne, ale je to aj skutočné medicínske zistenie. Srdcové choroby sú vážnym problémom súčasnosti. Srdce je čerpadlom, ktoré zásobuje okysličenou krvou celé telo. Mohli by sme ho nazvať aj motorom života. Je to jediný orgán v ľudskom tele, ktorý si počas celého nášho života, vôbec neoddýchne. Stále sa vydáva v akcii a jeho oddych by pre nás znamenal smrť. Srdce je v našom tele a pre naše telo tým, čím je Boh – Láska, pre stvorený svet. Práve pre tieto svoje vlastnosti sa srdce stalo symbolom samotného Boha a je miestom jeho prebývania v človeku.

Naše srdce nie je v poriadku, keď nie je príbytkom Lásky, ktorou je sám Boh. O Ježišovom ľudskom srdci hovoríme, že je podstatne zjednotené so Slovom Božím. Toto je tajomstvo lásky. Jednota vôle človeka s vôľou Božou. Chcieť to isté. Srdce začína chorľavieť ak nebije pre svojho Stvoriteľa, keď nieje v ňom rozliata láska Božia.

Božie Slovo nás právom vyzýva: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom...“, „srdcia si roztrhnite a nie šaty...“ Prečo je potrebné roztrhnúť si srdce? Lebo po prvotnom hriechu sa všetci rodíme do tohto sveta so srdcom, ktoré nieje Božím príbytkom. Je to srdce uzatvorené pre Boha i ľudí, studené a nepríjemne srdce. Roztrhnúť svoje srdce, to znamená, otvoriť ho pre Boha i ľudí. Dovoliť Bohu, aby nás mohol riadiť a pretvárať podľa svojho Srdca. Dovoliť aby Boží Duch býval v našom srdci. Vyprosiť si od Boha správny vzťah ku všetkému a ku všetkým.

Boh sa zjavuje ako náš otec. Jemu nikto nie je ľahostajný. Ak je nám niekto ľahostajný, tak už nemáme v srdci Božiu lásku. My dokážeme prejsť bez súcitu a povšimnutia, byť plne zaujatí sebou a svojimi problémami. Ale Boh nedokáže prejsť okolo človeka bez povšimnutia. Boh nemá svoje problémy, má len naše problémy. Boh Otec má úžasnú úctu voči svojmu stvoreniu. My ho vôbec nechápeme, dokiaľ nemilujeme ako On. Nemôžeme ho iným spôsobom zažiť, ako keď ho necháme vyjadriť sa skrze naše srdcia. Boha môžeme prežiť len vtedy, keď sa milujeme navzájom. Boh je Osobný a Živý Vzťah Lásky a On sa chce a môže zjaviť len v našich vzťahoch. Ak sú naše vzťahy nesprávne, nemôžeme zažiť Boha, nepoznáme ho. Nemáme z neho radosť. Máme sa obrátiť k Bohu celým svojím srdcom. To znamená: celé srdce uvolniť pre lásku.

Láska sa nám zdá ťažká, ale iná cesta ku Spáse neexistuje. Len keď svoje srdce očistíme od všetkých opačných postojov, keď dovolíme Bohu, aby On sám v nás konal, potom sa v srdci spojíme s tou nesmiernou láskou, ktorá nás stvorila, ktorá nás vykupuje a posväcuje. Možno je to len jeden človek, ktorého nemilujeme a možno si to vieme aj spravodlivo odôvodniť. A predsa táto jedna neláska z našej strany je prekážkou toho, aby skrze naše ľudské srdce mohol prúdiť životodárny Boží Dych, Duch Svätý.

Obráťme sa teda celým srdcom k Bohu, roztrhnime si srdce. Oľutujme každú nelásku, ktorá sa zmocnila našich bytostí a prosme Boha, aby sa vrátil do nášho srdca, aby nám nikto a nič nebolo ľahostajné. Prijmime Ježiša, lebo v ňom je všetka sila pozitívnej zmeny. On je Vtelená láska. Tá istá láska sa chce vteliť do nás.

Na záver ešte niekoľko napomenutí z múdrosti sv. Františka: „Pán hovorí: „Milujte svojich nepriateľov!“ Svojho nepriateľa miluje skutočne ten, kto sa nezarmucuje nad bezprávím, ktoré mu nepriateľ robí, ale kto sa pre lásku Božiu trápi nad hriechom v jeho duši a preukazuje mu svoju lásku skutkami.“ „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“, je mnoho tých, ktorí sú horliví pri modlitbe a bohoslužbe a ukladajú svojmu telu mnoho pôstov a umŕtvovania, pohoršujú sa však pre jediné slovíčko, ktoré sa zdá pôsobiť bezprávie ích ja, alebo pre nejakú vec, ktorú im niekto vezme a ihneď sa nad tým rozčuľujú. Tí nie sú chudobní v duchu; lebo kto je skutočne chudobní v duchu, nenávidí sám seba a miluje i tých, ktorý ho udrú do tváre.“